Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada") je
jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej
republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho
postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych
orgánov.
Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní
závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a
demokratického štátu a pri zavádzaní sociálnej a ekologicky
orientovanej trhovej ekonomiky. Poslanci národnej rady sú volení
vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním.
Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.
Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky
Pôsobnosť národnej rady je určená jej ústavným postavením v
systéme výkonu moci. Člení sa na
pôsobnosť v oblasti zákonodarstva,
pôsobnosť v oblasti kontroly,
pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov,
pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky.
Národná rada vykonáva svoju pôsobnosť aj voľbami, ktorá jej
patrí podľa osobitných predpisov (zákon SNR č. 80/1990 Zb. o
voľbách do SNR v znení neskorších predpisov).
Zákonodarná pôsobnosť
Národná rada prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch,
ostatných zákonoch a kontroluje, ako sa dodržiavajú. Svojimi
právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých
oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života
Slovenskej republiky.
Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave,
prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby
zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z.
Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a
vláda Slovenskej republiky. Zákonodarný proces sa v národnej
rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri
hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi
národnej rady. V prvom čítaní po všeobecnej rozprave, v ktorej
sa nepredkladajú návrhy na zmeny, národná rada
vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie,
zastaví pokračovanie v rokovaní o návrhu zákona,
postúpi návrh zákona do druhého čítania.
V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48
hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie
spoločného spravodajcu. Podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho
návrhu je podmienené súhlasom najmenej 15 poslancov.
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu
legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a
doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. V treťom
čítaní národná rada návrh zákona schvaľuje.
Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata
časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (§ 67 až § 97).
Kontrolná pôsobnosť
Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii
ktorých spolupôsobí, sú jej zodpovedné. Svoju kontrolnú
pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde Slovenskej republiky
a jej členom:
vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR, ktorý je
podmienkou ďalšej činnosti vlády, a kontroluje jeho plnenie,
schvaľuje štátny rozpočet a štátny záverečný účet, vrátane
kontrolných správ,
rokuje o dôvere vláde alebo jej členom.
Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je aj v
oprávnení poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky.
Adresáti sú povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak
je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy na jej
program o 14.00 hodine „Hodina otázok". Na rokovacích bodoch „Interpelácie"
a „Hodina otázok" sú povinní byť prítomní všetci členovia vlády.
Národná rada schvaľuje rozpočty iných právnických osôb, ktoré
kreovala, a prerokúva ich plnenie.
Prerokúva správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky o výsledkoch jeho kontrolnej činnosti a správy
Národnej banky Slovenska o menovom vývoji a výsledku jej
hospodárenia.
Kreačná pôsobnosť
Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné
orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych
orgánov. V súlade s uvedeným:
volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov
národnej rady,
zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a
komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a
členov,
zákonom zriaďuje a ruší ministerstvá a ostatné ústredné orgány
štátnej správy,
volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a generálneho
prokurátora SR,
národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví
zákon.
Podrobnosti o podávaní návrhov, o voľbách a odvolávaní uvedených
funkcionárov upravujú volebné poriadky, ktoré schvaľuje národná
rada.
Pôsobnosť národnej rady v oblasti vnútornej a zahraničnej
politiky
Národná rada uplatňuje svoju pôsobnosť vo vnútornej a
zahraničnej politike tým, že
dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc,
ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR
s inými štátmi a vypovedá takéto zmluvy,
uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika
napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv
o spoločnej ochrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o
uzavretí mieru,
vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia
Slovenskej republiky,
vyslovuje súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na
území Slovenskej republiky,
pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, o
ktorých to určuje ústava,
rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda,
rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej,
hospodárskej, sociálnej a inej politiky.
Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky
Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a
podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa
skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná
rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie
presiahnuť štyri mesiace v roku.
Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom
ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania
volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí
ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej
republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia
výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich
overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory
okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona, a volí ich predsedov
a členov.
Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až
piatok.
Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich
časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria
predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva, alebo to
ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada
trojpätinovou väčšinou.
Národná rada je schopná sa uznášať, ak je v rokovacej sále
prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina
všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov -
najmenej 39. Relatívnou väčšinou sa napríklad prijímajú bežné
zákony.
Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie
predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných
návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť
súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.
Na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej
schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje
ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná
väčšina najmenej 90 poslancov.
Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa
hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej
sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch
ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná
rada. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky.
Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno
začať, ak neboli poslancom najneskoršie 24 hodín pre začatím
rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Každý návrh podaný
národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe
uznesenia musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie
a zaujatie stanoviska.
Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne
po schválení programu schôdze a ústne po vystúpení písomne
prihlásených rečníkov.
Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov
uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do
programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným
rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich
členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o
návrhu ústavného zákona, zákona o štátom rozpočte a programovom
vyhlásení vlády.
Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku,
ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve
minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické
poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Rozprava skončí, ak
vystúpili všetci prihlásení rečníci a slova sa po jej skončení
neujal člen vlády, ktorý tým otvára rozpravu znova.
Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa
spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania
s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O
takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica,
ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži
ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej
schôdzi.
(Uvedený výpočet pôsobnosti, pravidiel rokovania a činnosti
národnej rady nie je úplný. Podrobnejšiu úpravu, postavenie
orgánov a ich vzťahy navonok upravuje zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v
znení neskorších predpisov.)
Číselná identifikácia volebných období Národnej rady Slovenskej
republiky a jej schôdzí
Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a
pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu
tohto číselného označovania poradia volebných období národnej
rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako
zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej
republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej
Slovenskej republiky 1. januára 1993 a zánikom Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky.
Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1.
októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v
samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné
označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom
rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie
bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26.
septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné
volebné obdobie národnej rady. Aktuálne tretie volebné obdobie
začalo dňom 21. septembra 2002.
Z organizačných a technických dôvodov sa všetky schôdze národnej
rady označujú číselne v poradí, ako nasledujú po sebe za čas
jedného volebného obdobia.
› Úrad vlády Slovenskej republiky
› Národná rada Slovenskej republiky
› Fond národného majetku SR
› Generálna prokuratúra SR
› Kancelária verejného ochrancu práv
› Ministerstvá
› Najvyšší kontrolný úrad SR
› Najvyšší súd Slovenskej republiky
› Národná banka Slovenska
› Národný bezpečnostný úrad
› Národný inšpektorát práce
› Protimonopolný úrad
› Krajské úrady
› Ústavný súd SR
› Úrad bezpečnosti práce SR